Zvelebenie > Tanec a vlajky

Pri zvelebení a oslave Boha mi veľmi pomáha, keď môžem chytiť do ruky vlajku a tancovať. Prvé slová, ktoré som si kedy z Písma prečítala, boli zo 150. žalmu a zneli: „... chváľte ho bubnom a tancom...“ Napĺňa ma modliť sa tancom, používať celé telo a prežívať tak blízkosť Boha. Niekedy je to pre mňa dokonca ľahšie ako slovami. Mávam pocit, že to Boh vedie moje ruky a nohy a teší sa z toho, že každý pohyb patrí jemu.
Vierka

Vlajkovanie alebo tanec vlastne ani nevnímam ako službu. Je to chvíľa počas modlitby, keď sa nedá inač, musím vziať vlajku, zdvihnúť kotvu a odplaviť sa... A tak je to aj s tancom. Potrebujem niečo vyjadriť celým telom. Lucia Vlajky sú pre mňa vyjadrením môjho vzťahu k Bohu. Uvedomujem si, že majú veľkú moc a svoje čestné miesto počas zvelebenia. Aj keď vlajkami nemávam často, majú miesto v mojom srdci. Vždy, keď sa s nimi modlím, cítim, že Boh je blízko. Akoby ma „ťahali“ kamsi vyššie a bližšie do stredu jeho srdca. Mojou túžbou je pomôcť ľuďom „nechať sa vtiahnuť“ do jeho blízkosti. P. S.: Verím, že raz vzlietnem :-)
Tina

„Ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.“ Vždy sa začnem usmievať, keď si predstavím, ako som sa dostala k tancu, lebo je to plné paradoxov a veľmi to vystihuje predošlý citát. Je to nejako spojené s celým mojím životom. Pomohla mi jedna veta z Knihy Exodus o tom, koho povoláva Boh: „Tých, ktorí túžia v srdci, aj tých, čo sú zruční“. Dostala som sa na konferenciu do Čiech a tam som prvýkrát videla používať zástavy. Bola som z toho nadšená. Vtedy som prvý raz zažila, že Boh ma nemiluje len ako svoje dieťa, ale aj ako ženu. Nikdy som si ako žena nepripadala, nečakala som, že ma môže milovať muž. Veľmi ma oslovila veta z Piesne piesní: Očarila si ma sestra, moja nevesta, očarila si ma jediným pohľadom svojich očí. Myslím si, že touto vetou si Boh získal moje srdce, a zároveň uzdravoval vo mne moju ženskosť. Veľa som o zástavách rozprávala. A jedného dňa som dostala svoju prvú zástavu. Začala som sa s ňou doma „hrať“ pri modlitbe, niekedy to išlo ľahšie, inokedy ťažšie. Postupne som nabrala odvahu doniesť ju na spoločné modlitby. Keď som prvý raz videla používať zástavy počas zvelebenia, nadchlo ma to, bolo mi to blízke. Aj napriek tomu, že nikto nevysvetľoval ich význam, rozumela som, čo sa nimi chce povedať. Bol to nový spôsob, ako hovoriť s Bohom pomocou symbolov, cez farby, pohyb a zvuk zástavy a občas aj pohybom vlastného tela. Pamätám si, ako sme spoločne počas modlitieb objavovali, čo nás na zástavách oslovuje, aký je ich význam v bežnom živote, aj to, čo znamenali voľakedy. Počas tých pár rokov sa zástavy stali súčasťou nášho zvelebenia, často pomohli našej spoločnej modlitbe. Často sme boli ako deti, robili sme vlny Božej rieky, prikrývali sme sa nimi, stáli sme na nich, aby sme si viac uvedomili svätosť miesta, na ktorom stojíme.
Qvaka

Vlajky a tanec otvárajú moju dušu pre Boha. Slovami totiž nedokážem vyjadriť všetko, čo prežívam. Je to teda pre mňa vzácny spôsob modlitby, kedy rozpráva moje telo. Niekedy by som si želala, aby ma pri tom nikto nevidel, lebo je to také obnaženie môjho vnútra. No Pán Boh ma provokuje, aby som sa neskrývala, a tým ma stále učí dávať sa. Momentálne som na materskej dovolenke a nemám veľa príležitostí tancovať. Ale o to viac rastie moja túžba tancovať pre Neho raz v nebi. Tam, kde už nebudú žiadne zábrany, predsudky a bude na to toľko času a príležitostí, koľko len budem chcieť.
Alena


  Máj   2017  
Po Ut St Št Pi So Ne
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031