O nás > História

Začínali sme asi ako väčšina skupín, motajúcich sa okolo kostola. Bolo to kdesi v 80 rokoch. Chceli sme oživiť liturgiu a tak sme dali dokopy spevokol a spievali na mládežníckych a detských omšiach. Už vtedy sme sa stretali nielen na skúškach, ale aj mimo. Nevedeli sme nič o zvelebení, ale chceli sme byť spolu a bavilo nás spievať. Spievali sme všetko, čo bolo k dispozícií vtedy na Slovensku. Už vtedy sme sa borili s niektorými problémami, ktoré sa nám nedarilo riešiť. Dať sa na profesionálnu dráhu (čo by znamenalo nechať len tých najlepších muzikantov a spevákov) alebo budovať spoločenstvo na úkor kvality hudby? Hľadali sme cestu kdesi v strede. Začali sme si všímať, že niektoré piesne sa veľmi dobre spievajú v kostole a iné tam akosi nesedia. Vtedy sa mi náhodou dostala do rúk kazeta so zvláštnou muzikou. Na obale bola neznámy nápis - Maranatha! Music. Bol to pre mňa malý šok. Hudba i slová ma napĺňali prítomnosťou Boha stále znova a znova. Nechápal som skade sa to berie a začal som sa vŕtať v tom, kto to spieva. Tak sme sa postupne dostali k celému pre nás nové mu svetu zvelebenia. Ihneď sme pochopili - to je to čo sme hľadali. Neskôr sme sa cez poľské piesne dostali k najväčším svetovým worship lídrom a neskôr k hudbe - Vineyard. Tento, skoro už samostatný smer vo zvelebení spája hudbu tvorenú spoločenstvami Vineyard, ktoré naštartoval John Wimber. Tento štýl však najviac vyhovoval spoločnej modlitbe.Pán Boh nás akosi nepustil iným smerom. Je to ako rieka do ktorej sme vstúpili a ktorá nás nesie k Bohu. Neustále nám vkladá do srdca túžbu budovať vzťahy medzi sebou a nadchýna nás muzikou a piesňami. Pochopili sme, že nejde len o spievanie, ale o vzťah s Ježišom a že tento vzťah určuje náš život. Prestali sme spievať len tak a začali sme spievať pre Neho. Naše srdce napĺňa pokoj, radosť, nádej a jeho láska počas zvelebenia. No vedie nás ešte ďalej. Nedovolil nám ostať pri piesňach a hudbe. Neustále chce viac a viac nášho života a predovšetkým srdca. V každej novej situácii nášho života (skončili sme školy, začali pracovať, našli svojich vyvolených, pečatili naše vzťahy v manželstve, stáli pri zrode našich detí, vstupovali do reholí, svätili nás za kňazov, trpeli sme chorobami a samotou) sa nás pýta to isté: Budeš mi aj teraz spievať? Miluješ ma ešte viac? Ten čas vyjadrovalo slovo Surrender – odovzdanie, vzdanie sa, vsadiť všetko na Ježiša. Nevieme si to zatiaľ predstaviť. Naším snom je dožiť sa chvíle, keď ako starci a starenky opierajúc sa o paličky, budeme sledovať ako naše deti a vnuci chvália Boha so všetkých síl. A potom nás to znova chytí, odhodíme paličky a budeme tancovať s nimi. A po našej smrti to budeme robiť celú večnosť...

  Júl   2017  
Po Ut St Št Pi So Ne
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31